Obec Kalná Roztoka sa nachádza vo východnej časti Slovenska - v Prešovskom kraji, v okrese Snina. Podľa geomorfologického členenia Slovenska patrí obec do oblasti Nízke Beskydy, celku Beskydské predhorie, podcelku Ublianska pahorkatina a oblasti Poloniny, celku Bukovské vrchy, podcelku Nastaz, v nadmorskej výške  300 m n.m.. Najvyššiu nadmorskú výšku dosahuje na vrchu Kalilo - 741 m n.m.. V súčasnosti má chotár obce výmeru 2278 ha. Susedí s obcami Príslop, Topoľa, Kolbasov, Ulič, Ruská Volová, Klenová, Kolonica a Stakčín.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku  1568 pod názvom Kalna, kedy boli poddanské domácnosti osady prvýkrát zdanené daňou kráľovi ( niektoré zdroje uvádzajú rok 1554 v súvislosti s dedičskými spormi rodiny Drugethovcov - tento rok sa však nepodarilo potvrdiť). Obec patrila humenskému panstvu Drugethovcov a neskôr Szirmayovcom. Obyvatelia sa zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, uhliarstvom a inými lesnými prácami.

Prvá písomná zmienka o Roztoke (Kalna et Roztoka) je z roku 1633, kedy jej vlastník, Ján Drugeth, dáva obec Kalna do zálohy Jurajovi Bogdanyimu a jeho manželke za sumu 5000 zlatých. Svedectvo leleského konventu o tejto zálohe pochádza z roku 1635, kde sa zároveň uvádza, že Roztoka je novou dedinou.
V roku 1715 bolo v obci 13 obývaných poddanských domácností. Počas prvého sčítania ľudu v roku 1787 mala obec 30 domov a 182 obyvateľov, v roku 1828 v nej bolo 30 domov a 237 obyvateľov.

Do roku 1890 sa obec uvádza pod názvom Kalna a Roztoka (Kálna es Rosztoka) a od roku 1896 evidujeme názov obce cez pomlčku ako Kálna-Rosztoka.
V roku 1910 žilo v obci 572 ľudí. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Zemplínskej stolice.

Erb obce Kalná Roztoka tvorí:

• V červenom poli štítu - neskorogotického na zelenej pôde strieborná (biela) postava kuchára so zlatým (žltým) čajníkom.
• Podkladom pre tento návrh erbu bola obecná pečať pochádzajúca z prvej polovice 19. storočia. Odtlačok typária z roku 1837 je uložený v Krajinskom archíve v Budapešti. Na pečati s kruhopisom KAALNA ÉS ROSTOA HELYSÉG PECSÉTYE (Pečať obce Kalná a Roztoka) je vyobrazený na pôde stojací kuchár s čajníkom v pravej ruke. 

Pýchou obce je národná kultúrna pamiatka - gréckokatolícky drevený chrám svätého Jána Krstiteľa z roku 1750. Tento drevený kostolík je jedinečný tým, že jeho steny sú z vonku a vnútra mastené hlinou a natreté vápnom, takže pôsobí ako murovaný. 
 
Raritou obce je, že sa v nej nachádzajú štyri kostoly, a to dva gréckokatolícke a dva pravoslávne.                                                                                                  
V blízkosti obce sa nachádza unikátny pôvodný karpatský prales Havešová - Národná prírodná rezervácia, od roku 2007 je súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO - Karpatské bukové pralesy.